Živá ročenka

Umelá inteligencia nás „učí” komunikovať

Umelá inteligencia (AI) v posledných rokoch naberá na svojej popularite a jej využiteľnosť v bežnom živote neustále rastie. Už nejde len o technológiu využívanú v odborných oblastiach, ale aj v každodennej praxi. Preto sa vynárajú otázky, do akej miery dokáže byť AI podobná tej ľudskej, v ktorých aspektoch je prospešné sa od AI učiť a na aké možné negatívne následky si dávať pozor?

Medzi porozumením a simuláciou

Podľa Kortelinga et al. (2021) je rozdiel medzi ľudskou a umelou inteligenciou v tom, že u človeka nie je možné oddeliť hardvér od softvéru. Spôsob ľudského myslenia je závislý na biologickom fungovaní mozgu. U AI sú tieto dve zložky oddelené, čo umožňuje vyššiu presnosť a konzistenciu. 

K obdobným záverom prichádza aj Fuchs (2022), ktorý rozdiel medzi programom a človekom uvádza na príklade Searlovej „čínskej miestnosti“. V tomto experimente sa pracuje so vstupmi a výstupmi, ktoré produkujú adekvátne odpovede. Chýba však ľudské porozumenie významu. AI spracováva obsah bez aspektu pochopenia. Ľudské myslenie je naopak vždy založené na porozumení jednotlivých významov.

AI nachádza svoje využitie pri analytických problémoch, ktoré dokáže rýchlo analyzovať a vyhodnotiť najefektívnejší postup riešenia. V tejto oblasti výrazne prekonáva človeka. Na druhej strane však AI nedokáže pochopiť komplexitu inteligencie v jej emocionálnom kontexte. Ľudia nie sú tvorení len logickým usudzovaním, do problematiky vstupujú aj subjektívne faktory ako emočné prežívanie, osobné skúsenosti a pod. AI sa snaží túto emocionalitu „naučiť“ a napodobňovať, nedokáže ju však autenticky prežívať.

Preto nie je možné hovoriť o podobnosti medzi AI a človekom. AI sa k ľudskému správaniu približuje iba prostredníctvom algoritmických postupov. Jej výstupy síce simulujú ľudské konanie, absentuje tu však ľudské vedomie a porozumenie.

Čo môžeme AI závidieť? 

Aj keď existujú zásadné rozdiely medzi človekom a AI, neznamená to, že sa nedokážeme od AI niečo naučiť. Výskum z roku 2024 ukazuje, že veľké jazykové modely (LLM; napr. ChatGPT) vykazujú prvky kognitívnej empatie (Sorin et al., 2024). Práve tento typ empatie je dôležitý v situáciách, kedy sa potrebujeme na danú situáciu pozrieť z nestranného a objektívneho hľadiska. Najmä túto schopnosť si môže človek od AI osvojiť a implementovať do svojej komunikácie.

Ďalším aspektom, ktorý sa vieme od AI „naučiť“, je aktívne počúvanie. AI je založená na sprocesovaní vloženého obsahu bez subjektívnej interpretácie. To v ľudskej komunikácii častokrát chýba. Predovšetkým v prípadoch, kedy si ľudia z dôvodu neaktívneho načúvania domýšľajú prepočuté informácie, a tak dochádza k skresľovaniu celkovej adresovanej informácie. To môže viesť k vážnym nedorozumeniam, ktorým je možné predísť. Preto aj keď AI v skutočnosti nedokáže nahradiť človeka, neustále sa snaží byť čo najľudskejšia. Tým nám poskytuje rôzne podnety, ktoré sa od nej môžeme spätne učiť.

Ale...

Na druhej strane, existuje mnoho negatívnych vplyvov, ktoré môžu vzniknúť z komunikovania s AI. Jeden z nich je podľa Ula Chrobaka (2026) negatívny dopad na empatiu. Očakávania v medziľudskej komunikácii môžu byť kvôli skúsenostiam s AI skreslené a odpovede neprimerané. Výskumníci zistili, že AI chatboty sú pri poskytovaní medziľudských rád príliš ústretové a potvrdzujú správanie používateľov, aj keď je škodlivé alebo nezákonné (Cheng et al., 2026).

Táto validácia má následne vplyv na obraz človeka o sebe samom; môže mať problém zvládať kritiku a akceptovať prirodzené oponovanie. Hrozí, že ľudia stratia schopnosti popasovať sa s náročnými sociálnymi situáciami a kriticky rozmýšľať. Dá sa teda povedať o umelom vyzdvihovaní sebavedomia, ktoré nie je oprávnené reálnym svetom, ale naprogramovaním AI.

Ďalšia oblasť, na ktorú má AI vplyv, je zvýšený pocit osamelosti človeka v sociálnych skupinách po pravidelnom užívaní chatbotov. Štúdia Fanga et al. (2025) ukazuje, ako sa pri pravidelnom užívaní môže formovať závislosť, a tým sociálna izolácia. AI čety sú založené na princípe, ktorý sa snaží odmeniť väčšinu správ používateľa a navnadiť používateľa tak, aby sa k týmto četom vracal.

Podľa Abdalla (2025) chatboty prispôsobujú svoj emocionálny štýl komunikácie tak, aby čo najviac vyhovoval používateľovi. Človek si na to môže postupne zvyknúť a prestať sa v komunikácii prispôsobovať alebo sa snažiť porozumieť tomu, čo prežíva druhý. Odpovede chatbotov sa zrkadlia vlastnému naladeniu používateľa, čo je v medziľudskej konverzácii veľmi zriedkavé. Niektorí ľudia si tak môžu vybudovať emocionálnu závislosť a nereálne očakávania, ktoré následne spejú k sociálnej izolácii.

Širší problém spočíva v zabezpečení dostatočnej sociálnej podpory pre ľudí v reálnom živote. Rastúci výskyt osamelosti naznačuje, že zameranie sa výlučne len na technické riešenia nie je dostatočné, pretože ľudské potreby sú vo svojej podstate zložité. Riešenie psychosociálnych rozmerov používania AI si vyžaduje holistický prístup, ktorý integruje záruky AI so širšími spoločenskými intervenciami, zameranými na podporu zmysluplných ľudských vzťahov mimo komunikácie s AI.

V dnešnej dobe je takmer nemožné vyhnúť sa používaniu AI. Takmer každý človek má s AI skúsenosti, a preto je taktiež rozumné mať tieto negatívne dôsledky na pamäti aj v konverzácii s inými ľuďmi. Aj keď sa vieme od AI spätne čo-to naučiť, to naučené sú ľudské vlastnosti, ktoré sa snaží AI v najlepšej forme replikovať. Negatívne vlastnosti ako skreslené vnímanie samého seba, očakávanie určitého tipu odpovede v sociálnych konverzáciách či redukované emočné chápanie sú už negatívne stránky. Vyhnúť sa im po ich uvedomení však nie je nemožné.

Zdroje

Abdalla, S. M. S. O. (2025). AI and Its Impact on Communication. Journal of English Language Teaching and Applied Linguistics, 7(2), 88–94. https://doi.org/10.32996/jeltal.2025.7.2.10

Fang, C. M., Liu, A. R., Danry, V., Lee, E., Chan, S. W. T., Pataranutaporn, P., Maes, P., Phang, J., Lampe, M., Ahmad, L., & Agarwal, S. (2025). How AI and human behaviors shape psychosocial effects of extended chatbot use: a longitudinal randomized controlled study. ArXiv.org. https://doi.org/10.48550/arxiv.2503.17473

Fuchs, T. (2022). Human and Artificial Intelligence: A Critical Comparison. In Intelligence - Theories and Applications (pp. 249–259). https://doi.org/10.1007/978-3-031-04198-3_14

Cheng, D., Huang, S., Zhu, X., Dai, B., Zhao, X., Zhang, Z., & Wei, F. (2026b). Reasoning with Exploration: An Entropy Perspective. Proceedings of the AAAI Conference on Artificial Intelligence, 40(36), 30377–30385. https://doi.org/10.1609/aaai.v40i36.40290

Chrobak, U. (2026, March). AI advice can be overly agreeable—here’s why that’s a problem. Stanford University. https://news.stanford.edu/stories/2026/03/ai-advice-sycophantic-models-research

Korteling, J. E., Van De Boer-Visschedijk, G. C., Blankendaal, R. a. M., Boonekamp, R. C., & Eikelboom, A. R. (2021). Human- versus Artificial Intelligence. Frontiers in Artificial Intelligence, 4, 622364. https://doi.org/10.3389/frai.2021.622364

Sorin, V., Brin, D., Barash, Y., Konen, E., Charney, A., Nadkarni, G., & Klang, E. (2024). Large Language Models and Empathy: Systematic review. Journal of Medical Internet Research, 26, e52597. https://doi.org/10.2196/52597

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *